Talianska republika

(Vlajka - Taliansko) (Znak - Taliansko)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov - Dlhý	Repubblica Italiana
- Krátky	Italia
Úradné jazyky	taliančina
Hlavné mesto	Rím
Najväčšie mesto	Rím
Rozloha - Celková - Súš - Voda - % vody	71. miesto 301 230 km² 294 020 km² 7 210 km² 2,4 %
Susedia	Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, San Maríno, Vatikán
Počet obyvateľov - Sčítanie 2005	23. miesto 58 103 033
Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005	58. miesto 193 /km²
HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2004	19. miesto 27 480
Vznik	17. marec 1861
Forma štátu	republika
Mena	Euro (€) (= 100 centov)
Gramotnosť
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	La Canzone degli Italiani
Medzin. kód (ISO 3166-1)	ITA / IT
Kód motorových vozidiel (OSN)	I
Internetová doména	.it
Smerové telefónne číslo	39

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe. Má rozlohu 301 270 km² a žije tu 57 187 000 obyvateľov.

Základné geografické údaje

Taliansko leží na území južnej Európy na Apeninskom polostrove. K jej územiu patria aj ostrovy Sicília, Sardínia, Elba, Capri a Ischia.

Hranice

Celková dĺžka hraníc predstavuje 1932,2 km, z toho s Rakúskom hraničí v dĺžke 430 km, s Francúzskom 488 km, Vatikánom 3,2 km, San Marínom 39 km, Slovinskom 232 km a so Švajčiarskom 740 km.

Politické a administratívne usporiadanie

Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament, zložený z Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom. Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady)a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory)

Prírodný charakter

Povrch

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, Mont Blanc, s výškou 4807 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Apeniny Neapolské a Kalaberské. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vesuvio)

Podnebie

Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1000 až 2000 mm.

Vodstvo

Medzi najvýznamnejšie rieky patrí 652 km rieka Pád, rieky Adige, Tiber (preteká cez Rím) a Arno. Známe jazerá: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.

Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku

Náleziská a rozmiestnenie nerastného bohatstva

Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru. Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách Parma, Bologna, Ferrara a hlavne na Sicílii. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí Milána. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove Elba(z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v Lombardii. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.

Obyvateľstvo

Na jeden km² pripadá zhruba 190 obyvateľov. Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Trentino-Alto Adige a francúzština v regióne Valle d'Aosta. Až 98% obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu.

Významné mestá

Hlavné mesto Rím má 2 775 250 obyv. Ďalšie významné mestá sú Miláno (1 369 231 ob.), Neapol (1 067 365 ob.) a Turín (962 507 ob.). Ďaľším významným mestom sú Benátky. V sláve nezaostáva ani historické mesto Pompeje. Dôležité je menšie mesto Verona pre svoju strategickú pozíciu. Ďaľšie veľké mestá: Pescara, Rimini, Piombino, Florencia, Bologna. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta Paestum.

Hospodárstvo

Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, hrozno, zemiaky, cukrová repa, olivy.

Vyvážajú sa hlavne kovy, textil a oblečenie, motorové vozidlá a chemikálie. Obchodný partnermi na vývoz sú európske krajiny, Spojené Štáty, OPEC.

Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodný partnermi na dovoz sú európske krajiny, Spojené Štáty, OPEC.

Dejiny

Do roku 476

Pozri aj Staroveký Rím

Po roku 476

Po páde Rímskej ríše (476) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku 1870. V roku 800 bolo územie súčasťou štátu Karola Veľkého a od roku 962 rímskonemeckej ríše. Do 18. storočia pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milándske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych Habsburgovcov. V rokoch 1796 – 1815 sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny (Turín, Janov, Rím). V rokoch 1860 -1870 prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Talianska republika si získala nezávislosť 17. marca 1861.

V 1. svetovej vojne bola krajina najskôr neutrálna, v roku 1915 vstúpila do vojny na strane Dohody. Povojnový hospodársky pokles a rastúca nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku 1922 štátnym prevratom dostali k moci (diktátor Benito Mussolini). Taliansko sa zúčastnilo v 2. svetovej vojne od roku 1940 na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku 1943 vojnu tretej ríši. Dňa 2.5.1945 bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou. Od roku 1949 došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii do krajiny so západnou Európou a v roku 1955 vstúpilo Taliansko do OSN.

Pozri aj

• Talianska literatúra
• Talianska renesancia